468

1. Odpočinku večného daj, - Bože, verným dušičkám, - ta, kde kvitne raj nebeský, - voveď, Pane, ich ty sám; - [:kde žiaľ nepoznajú, - večné blaho majú, - Bohu chválu - vzdávajú.:] - 2. K tebe volám, Kriste Pane, - uľav muky veľké im, - ty si umrel ťažko za ne, - podaj ruky trápeným. - [:Jedna kropaj stačí, - čo tiecť z rán ti ráči, - zhasiť ich bôľ najväčší.:] - 3. Toľké duše na nás smutné - z očistca múk volajú, - že sa srdce div nepukne, - keď ich čuje, od žiaľu. - [:Pomáhajme im my - zotrieť všedné viny - so skutkami dobrými.:] - 4. Ony za nás tiež sa budú - modliť k Bohu skrúšene, - by sme boli čistí bludu, - keď sa smrť k nám dostane. - [:Pán Boh ich i za to - odmení bohato, - odmení ich bohato.:]